Slovo vydavateľa o autorovi: Keď som sa prvýkrát stretol s Jurajom Kollárom, potvrdili sa mi všetky slová, ktoré som o ňom už počul. Tento sympaťák jednoducho v každom vyvolá poriadnu zmes pocitov. Najprv je to rešpekt z výraznej postavy, no keď spustí svoje príbehy, malí i veľkí patria už len a len jemu. Prichytil som sa, že sa smejem do nepríčetnosti a cítim sa v jeho spoločnosti akoby sme sa poznali odjakživa. Jednoducho ma vtiahol do svojich príbehov, akoby som bol ich účastníkom. Je prosto neopakovateľný rovnako ako jeho poviedky, ktoré sú o to vzácnejšie, že si ich nevymyslel. Či už ich sám prežil alebo prerozprával príbehy svojich blízkych a známych. Dostal sa na palubu amerického krížnika ako nezvyčajný člen japonskej skupiny, čarovne opisuje podvedomý omyl Blbca neverného Paľa, aktívne sa vracia ako jeden zo záchrancov pri najväčšom leteckom nešťastí v slovenskej histórii vo vodách Zlatých pieskov. A to je len začiatok. Nemožno prehliadnuť prečo šéfkuchár z Grandky v Manderláku prehltol statného švába alebo ako pred uprenými pohľadmi vyše dvesto opaľujúcich sa na Solisku pri bežnom ľudskom úkone počúval hlasné pokriky typu: „pritlač“, „viac si čupni“ či „neoser si päty“. Juraj Kollár sa narodil v čase, keď Bratislava končila za zimným štadiónom, ktorý ani nebol krytý, keď na Centrálnom trhovisku, presne tam kde je dnes zastávka MHD smerom na stanicu, bola „estékáčka“ koní a do Petržalky sa chodilo len na dobrú zmrzlinu, ktorú tam predával Turek Alimovič Alim. Príjemné rodinné zázemie, národnostne ladené - krstný otec bol brat spisovateľa a národovca Martina Rázusa a spisovateľky Márie Rázusovej-Martákovej - zanechali na chlapcovi túžbu vyrozprávať svoje zážitky a rodinné príbehy už v skoršom veku. Všetky príbehy sa v skutočnosti stali. Väčšina poviedok je humorne ladená, každému isto dobre padne pousmiať sa na príbehoch, ktoré aj keď odvial neúprosný čas, v mnohom pripomínajú tie, ktoré zažil každý z nás.